Postavičky na spomalenie dopravy

Na tejto stránke nájdete bezplatné šablóny na stiahnutie a návod, ako si figúrky vyrobiť sami. Je to zábava a vyfarbovanie môže byť napríklad skvelou aktivitou pre skupiny v materských školách alebo triedy na základnej škole. Založte aj vy vo vašej obci rodičovskú iniciatívu, aby ste spolu so svojimi deťmi mohli vyrobiť vlastné drevené figúrky!

Pred začatím si návod prečítajte celý, aby ste si mohli naplánovať postup a presne vedeli, ktoré diely budete potrebovať.

Článok v nemeckých novinách „Münchner Merkur“

Farebné „drevené deti“ majú zastaviť rýchlych vodičov

Ottenhofen  –  Sedem fixiek Edding, 9,6 metra štvorcového papiera, jedna guma, štyri vyrezávacie píly, 63 štetcov, 15 metrov štvorcových dosiek z ihličnatej preglejky, 10,5 litra akrylovej farby: To všetko spotrebovali účastníci letnej akcie „Zmiernenie dopravy deťmi pre deti“ na výrobu svojich drevených postavičiek takmer v životnej veľkosti. Tieto pestrofarebné postavičky budú v budúcnosti zdobiť záhradné ploty, stromy, bezpečnostné skrine a deliace steny, aby pomerne inovatívnym a kreatívnym spôsobom spomalili prechádzajúcich vodičov…

■ Ako doskový materiál sa používa vodovzdorná lepená preglejka. Odporúčame borovicu morskú (hrúbka 10 – 12 mm), pretože je veľmi odolná voči poveternostným vplyvom (k dispozícii v drevárskych obchodoch a v niektorých obchodoch s náradím). Dosku vyrežte do tvaru obdĺžnika podľa vonkajších rozmerov zvolenej postavičky plus pár centimetrov navyše (pozri prehľad vyššie) alebo si ju nechajte takto narezať už pri nákupe.
■ Hrany jemne obrúste, aby ste znížili riziko poranenia ostrými hranami počas nasledujúcich krokov. Použite na to drevený blok obalený brúsnym papierom.
■ Následne dôkladne obrúste obe plochy dosky (ak máte, použite excentrickú brúsku), kým nebudú hladké.

Ak má byť motív namaľovaný len na jednej strane figúrky, skontrolujte, ktorá strana dosky je krajšia.

Na prenesenie obrysov existujú dve možnosti:

Vytvorenie veľkej šablóny a obkreslenie (jednoduchšia metóda, v závislosti od veku je to možné aj s deťmi)
■ Vytlačte stránky PDF v plnej veľkosti na listy formátu DIN A4. Dbajte na to, aby ste v tlačovom menu ako veľkosť tlače zvolili „bez prispôsobenia stránky“ alebo „skutočná veľkosť“.
■ Vytvorte vodorovné rady papierov tak, že z každého listu odrežete ľavý okraj pozdĺž čiary a preložíte ho tak, aby sa prekrýval s okrajom predchádzajúceho listu v tomto rade, pričom obrysy plynule nadväzujú. Listy zlepite lepiacou páskou alebo lepiacim tyčinkou.
■ Zložte takto vytvorené rady papieru do celkového obrazu tak, že z každého radu (okrem najvrchnejšieho) odrežte horný okraj pozdĺž čiary a prilepte ho k nasledujúcemu vyššiemu radu.
■ Položte veľkú šablónu na vybranú stranu drevenej dosky a na jednej strane ju pripevnite k doske pomocou lepiacej pásky.
■ Teraz vložte kopírovací papier medzi šablónu a dosku (ak ho máte dosť, vyložte ním hneď celú plochu).
■ Obkreslite vnútorné a vonkajšie obrysy postavy na dosku, najlepšie postupujte po jednotlivých poliach mriežky.
■ Šablónu opatrne odlepte z dosky, ak ju chcete znovu použiť na ďalšie kópie tej istej postavičky.

Alternatíva: Mriežková metóda (pre pokročilých)
■ Vytlačte si len prvú stranu šablóny (titulnú stranu s malým náhľadom celej postavičky).
■ Pomocou ceruzky preneste malú mriežku zo šablóny (vodorovné a zvislé čiary) ako veľkú mriežku (pozri uvedené vonkajšie rozmery postavičky) na drevenú dosku. Majte na pamäti, že v závislosti od šablóny nie sú všetky políčka rovnako veľké.
■ Teraz ceruzkou od oka a voľnou rukou postupne preneste všetky vnútorné a vonkajšie obrysy z malej šablóny vo veľkom meradle na dosku. Orientujte sa podľa zvislých a vodorovných mriežkových čiar.

Ak chcete, môžete ceruzkou pridať aj vlastné detaily, napr. prispôsobiť futbalovú loptu aktuálnej lopte z majstrovstiev sveta ;-)

Keď sú obrysy hotové, prejdite ich ešte raz čiernym zvýrazňovačom. Pri tom môžete opraviť drobné nepresnosti z kreslenia alebo doplniť zabudnuté čiary.

Zabezpečte dostatočnú bezpečnosť na pracovisku a použite vhodnú podložku (napr. drevené podpery).

Postavy vyrežte tak, že postupne odrezávate menšie úseky pozdĺž vonkajších obrysov. Profesionáli píľujú zo spodnej strany dosky (pozri fotografie), pretože prípadné vytrhnutia sa tak vyskytnú na menej peknej strane. Pre menej skúsených je to jednoduchšie z hornej strany.

Niektoré postavičky majú aj vo vnútri medzeru, ktorú je potrebné vyrezať (napr. trojuholník medzi rukou a tričkom u postavičky „Flo“). Najskôr tu vyvŕtajte jeden alebo viac otvorov, cez ktoré prejde pílový list.

Menšie medzery alebo trhliny v dreve na povrchoch alebo na hranách vybrúste ručne, väčšie môžete vyplniť dreveným tmelom (potom nechajte zaschnúť a v prípade potreby znovu obrúste). Tým sa celkovo zvýši odolnosť voči poveternostným vplyvom.

Ak má byť postavička umiestnená tak, aby bola viditeľná z oboch strán a mala motív aj na zadnej strane, vytlačte si aj druhú verziu (vľavo alebo vpravo) tlačovej šablóny a preneste vnútorné obrysy tak, ako je uvedené v kroku 4.

Pred maľovaním sa odporúča ošetriť drevenú figúrku prostriedkom na ochranu dreva, aby sa zvýšila jej odolnosť voči poveternostným vplyvom. Povrchy môžete natrieť štetcom alebo valčekom. Obzvlášť dôležité sú aj hrany a prípadne medzery, na ktoré použite štetec.

Nechajte figúrku vyschnúť.

Maľovanie môžu vykonať deti.
■ Dbajte na to, aby bola figúrka bez prachu. Podložte ju novinovým papierom.
■ Začnite s plochami v farbe pokožky. Zmes na farbu pokožky nerobte príliš ružovú – zmes okru a bielej vyzerá realistickejšie. Vymaľujte časti pokožky.
■ Pokračujte s ostatnými plochami vo farbách, ktoré ste si vybrali. Pre lepšiu viditeľnosť figúrok z diaľky odporúčame svetlé, žiarivé farby.
■ Pri rovnako sfarbených, susediacich plochách (resp. pri vnútorných obrysoch, ktoré prechádzajú cez plochu) dbajte na to, aby obrysy aj potom čo najviac presvitali. Neskôr ich ešte raz prekreslíte.
■ Oči majú čiernu zrenicu, pri väčšine postavičiek je okolo nej vyhradená malá plocha pre iné farby (modrá, hnedá, zelená) na vyfarbenie dúhovky. Potom nasleduje biela časť oka. Na záver nakreslite do zrenice malý biely svetelný bod, vďaka čomu bude oko skutočne žiariť!
■ Do prípadných zostávajúcich preliačin alebo trhlín naneste farbu vo veľkom množstve.
■ Nechajte figúrku medzitým zaschnúť.
■ Ak je farba na niektorých miestach príliš riedka, naneste ešte jednu vrstvu farby.
■ Po zaschnutí prednej strany vymaľujte aj zadnú stranu. Ak ste v predchádzajúcom kroku nakreslili obrysy len na prednej strane a motív nemá byť viditeľný na zadnej strane, vymaľujte zadnú stranu len jedným farbou alebo zvyškami farby, aby ste zvýšili odolnosť voči poveternostným vplyvom.
■ Nechajte zaschnúť aj zadnú stranu.

■ Vnútorné obrysy obkreslite čiernym fixom alebo tenkým štetcom a čiernou akrylovou farbou.
■ Pri obkresľovaní vonkajších obrysov prejdite po okraji postavičky tak, aby sa niekoľko milimetrov od okraja zafarbilo na čierno.
■ Ak ste na obrysy použili akrylovú farbu, nechajte postavičku najskôr zaschnúť.
■ Ak bol motív namaľovaný aj na zadnej strane, obkreslite vnútorné obrysy aj tam.
■ Nechajte postavičku zaschnúť.

Namaľujte okraje figúrky čiernou farbou. Aby sa zabránilo vniknutiu vody, okraje musia byť obzvlášť dobre pokryté farbou, pretože pri daždi sem dopadá najviac vody, ktorá by inak mohla vniknúť dovnútra a v zime zamrznúť, čo by mohlo spôsobiť odlupovanie vrstiev dreva.

Nechajte figúrku úplne vyschnúť.

Vyberte vhodné miesto pre figurínu, a to aj podľa toho, či má byť viditeľná z oboch strán alebo len z jednej strany. Aby podnecovala k opatrnej jazde, najúčinnejšie sú miesta v blízkosti cesty. Postavička by nemala byť umiestnená príliš vysoko, ale vo výške, v akej chodia deti, aby z diaľky na prvý pohľad pôsobila reálne a vodiči zľavili z plynu. Postavičky však nesmú predstavovať prekážku ani ohrozenie dopravy. Ak má byť postavička umiestnená na verejnom priestranstve, najskôr si vyžiadajte povolenie od obce.

Vhodnými miestami na umiestnenie môžu byť napríklad:
■ Záhradné ploty
■ Steny domov alebo garáží
■ Stromy
■ rúrkové stĺpiky od značiek
■ kolík, ktorý je zakopaný alebo zabitý do zeme

Postavička musí byť upevnená tak pevne, aby sa nemohla sama uvoľniť a aby odolala aj búrke.

V závislosti od zvoleného miesta existujú rôzne spôsoby upevnenia, napr.
■ priskrutkovanie
■ priviazanie
■ prilepenie